Neobvyklé spojenie prvkov dvoch tak odlišných kultúr – európskej a ázijskej – je možné vďaka neobmedzenej kreativite krajinného dizajnéra. Priamočiare línie stredomorskej krajiny by nemohli byť vhodnejšie pre klasickú japonskú záhradu.
Geometrické útvary sú tu hlavnými hrdinami: kamenné zariadenia, typické pre ázijské záhrady, nie sú vôbec okrúhle a cesty sú výrazne strohé a rovné.
Ako je možné, že japonská záhrada v Stredomorí dokáže úspešne kombinovať rôzne kultúry a pritom vytvárať úplne novú estetiku?