V roku 1984 sa v Sarajeve (v tom čase – Juhoslávia) konali zimné olympijské hry. V súčasnosti takáto krajina neexistuje a mnoho olympijských zariadení je v poľutovaniahodnom stave. Cyklisti ovládli jednu z bobových dráh a organizovali tu preteky na pozadí jasných graffiti, ktoré zakrývalo betónové steny. Zvyšok sa rozpadne a zarastie machom. A v jednej z častí bývalého olympijského komplexu sa vôbec objavil cintorín.
Toto je Grécko, Atény, kde sa v roku 2004 konali letné olympijské hry. Ak príčinou poľutovaniahodného stavu zariadení v Sarajeve bolo do značnej miery občianska vojna a oddelenie Juhoslávie, Grécko trpelo hospodárskou krízou a nedokázalo naplno využiť celú infraštruktúru konkurencie..
Cortina d’Ampezzo, Taliansko. Zimné olympijské hry sa tu konali v roku 1956, berúc do úvahy skutočnosť, že uplynulo viac ako 60 rokov, lyžiarsky skok a tribúny sú stále dobre zachované, ale samozrejme sa už dlho nepoužívajú.
Elstal, bývalá olympijská dedina neďaleko Berlína. Tu, v tom čase nacistického Nemecka, sa v roku 1936 konali letné olympijské hry. Potom bolo veľa predmetov využívaných ako kasárne pre nemeckú armádu a potom pre Sovietsky zväz.
Z opusteného lyžiarskeho skoku vo francúzskom Grenobli, kde sa konali olympijské hry v roku 1968, sa otvárajú veľmi krásne výhľady, ktoré lákajú turistov..
Dokonca aj v Pekingu (ČĽR), kde sa olympiáda konala až v roku 2008, zostali po súťaži opustené zariadenia. Napríklad táto aréna slúži na hranie plážových volejbalov. A vodná dráha pre kajaky.
Čo sa stalo so zbytkami týchto opustených olympijských štadiónov a infraštruktúry? Sú využívané na nejaké iné účely, alebo sú len zanechané na samotu a pomaly chátrajú? Mohli by tieto priestory byť využité na niečo užitočné pre miestnych obyvateľov?
Čo sa stalo so zbytkami týchto opustených olympijských štadiónov a infraštruktúry závisí od konkrétneho miesta a jeho hospodárskeho, sociálneho a politického kontextu. Niektoré štadióny a budovy mohli byť preinvestované do nových športových alebo kultúrnych aktivít a taktiež môžu slúžiť ako turistické atrakcie. Iné zostali opustené a začali sa chátrať, pretože sa nenašiel dostatočný záujem o ich ďalšie využitie. Existujú tiež príklady, keď boli štadióny zmenené na obytné budovy alebo iné komerčné projekty. Využitie týchto priestorov na niečo užitočné pre miestnych obyvateľov závisí od potrieb a zdrojov miestnej komunity a rozhodnutia miestnych autorít.
Je zaujímavé vidieť opustené olympijské štadióny a infraštruktúru. Prečo sa tieto miesta nevyužívajú na iné športové alebo kultúrne podujatia? Prečo sa neinvestuje do ich obnovy a využitia?
Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa opustené olympijské štadióny a infraštruktúra nevyužívajú na iné športové alebo kultúrne podujatia. Po olympiáde je väčšinou znížený záujem o danú lokalitu, pretože hlavnou prioritou pre organizátorov je usporiadať úspešnú udalosť a následná udržateľnosť nie je často ich hlavným zámerom. Štadióny a infraštruktúra, ktoré boli vybudované pre olympiádu, často nevyhovujú požiadavkám moderných športových podujatí alebo kultúrnych akcií, a tak ich treba drahými investíciami upravovať. Okrem toho správa, údržba a zabezpečenie bezpečnosti týchto miest po ukončení olympijských hier sú často finančne náročné a pre mnohé krajiny znamenajúť nezanedbateľnú záťaž na ich rozpočet. Preto je často ekonomicky nevýhodné obnovovať a znovu využívať tieto opustené olympijské miesta.