Sociálna hypotéka

Súčasná ruská hypotéka je neprístupná širokému počtu obyvateľov a nemôže vyriešiť problém bývania. V tejto súvislosti sa už začalo hovoriť o tom, že existuje rozdiel medzi hypotékami a hypotékami, že komerčné hypotéky by sa mali rozvíjať pre „bohatú“ menšinu a že pre „chudobnú“ väčšinu by sa mala vymýšľať nejaká „sociálna hypotéka“. Sú takéto rozhovory legitímne a hypotéka sa môže líšiť pre rôzne kategórie obyvateľstva?

Je úplne zrejmé, že v krajine s tak výraznou diferenciáciou životnej úrovne by sa podmienky poskytovania bývania sociálne nechráneným skupinám obyvateľstva mali líšiť od programov zameraných na pomerne úzku vrstvu „bohatých“. To je dôvod, ktorý zdôrazňuje skutočnosť, že hypotéka, ktorá sa práve začala rozvíjať, sa už začala deliť na „sociálnu“ a „komerčnú“..

Podporovatelia tejto divízie tvrdia, že „sociálna hypotéka“ by sa mala zakladať na štátnej podpore, mala by sa týkať iba sociálne nechránených občanov a zlepšenie podmienok bývania v jej rámci by malo nastať iba v rámci stanovených sociálnych noriem..

Naopak, „komerčná hypotéka“ existuje pre občanov, ktorí majú dostatočne vysoké príjmy, aby mohli nezávisle plniť svoje úverové povinnosti. Táto hypotéka sa musí vykonávať za trhových podmienok bez akejkoľvek účasti vlády.

Podobné legislatívne rozdelenie hypoték na „sociálne“ a „komerčné“ sa už začalo. Konkrétne sa to odrazilo vo federálnom cieľovom programe „Bývanie“, ktorý bol navrhnutý na obdobie do roku 2013, ako aj v Koncepcii rozvoja systému hypotekárnych úverov na bývanie, ktorá bola prijatá uznesením vlády z 11. januára 2000..

Na konci roka 2003 vyzvala Štátna duma príslušné oddelenia, aby vypracovali osobitný zákon o „sociálnej hypotéke“, ktorý by ustanovil všeobecné ustanovenia na jej vykonávanie pre zamestnancov verejného sektora a občanov s nízkymi príjmami..

Zastáncovia „sociálnej hypotéky“ (nazývajme ich „populisti“) veria, že je možné jasne rozlíšiť medzi „komerčnou“ a „sociálnou“ hypotékou. Podľa ich názoru je to hlavne to, že tieto sa nevyvíjajú podľa „ťahu“ a že všetko, čo je pridelené z rozpočtu, je úplne transparentné a je tiež jasne definované, kto sa môže spoľahnúť na tieto platby..

„Sociálna hypotéka“ je pseudohypotéka?

Dokonca aj laik chápe, že zavedenie „sociálnej hypotéky“ bude mať za následok veľa otázok týkajúcich sa toho, kto by mal byť klasifikovaný ako sociálne zraniteľný a nízkopríjmový občan. Problém je v tom, že tu neexistujú jasné kritériá hodnotenia a zdá sa, že to tak nemôže byť. Po prvé, krajina je príliš veľká a príjem, ktorý sa považuje za veľký pre jeden región, nie je pre iný. Po druhé, úroveň oficiálneho príjmu v krajine, v ktorej drvivá väčšina pracovníkov poberá „sivú“ a „čiernu“ mzdu, nie je objektívnym ukazovateľom. Po tretie, pojem „rozpočtová oblasť“ je veľmi nejasný, pretože v súčasnosti zriedkavý učiteľ alebo lekár nemá ďalšie zárobky.

Zavedenie „sociálnej hypotéky“ tiež postavilo zásadných odporcov (nazývajme ich „účastníkmi trhu“), ktorí sa domnievajú, že všetky otázky týkajúce sa poskytovania úverov na bývanie by sa mali riešiť všeobecne a podľa jednotných noriem diktovaných trhom, a nie úradníkmi..

Podľa ich názoru je všetko, čo sa robí bez toho, aby sa brali do úvahy zákony trhu, zlé a „sociálna hypotéka“ je pseudohypotéka, ktorá porušuje všetky trhové mechanizmy. Áno, nejde o hypotéku vôbec, ale o nákup bývania v splátkach, keď sa úroková sadzba úveru a skutočné náklady na byt umelo znížia a rozdiel sa spláca z rozpočtových prostriedkov. V rozpočte však nie sú peniaze a praktickí ľudia už dlho pochopili, že s jeho pomocou nie je možné vyriešiť problémy s bývaním 80% obyvateľov krajiny..

Preto „ľudia na trhu“ hovoria, že ak chce štát zlepšiť životné podmienky svojich občanov, nechajte ho pomôcť konkrétnym ľuďom. Úrokové sadzby a štandardy pre vydávanie hypotekárnych úverov by mali zostať trhové, práve vo výkaze o príjmoch poskytnutých banke by občania s nízkymi príjmami ako zdroj splácania úveru mali naznačovať právo na rozpočtovú pomoc potvrdenú ktorýmkoľvek štátnym orgánom (napríklad obec). Nakoniec, v skutočnosti pre banky nezáleží na tom, kde dlžník vezme prostriedky na splatenie pôžičky, či už ide o jeho plat alebo dotáciu; hlavná vec je, že zdroj financovania je stály a spoľahlivý.

Niektorí „obchodníci“ sú dokonca presvedčení, že „sociálna hypotéka“ môže byť škodlivá, najmä ak tým myslíme niečo, čo človeku umožňuje vyjednávať nie za trhovú pôžičku, ale za veľmi lacnú alebo všeobecne bezplatnú pôžičku na úkor rozpočtových prostriedkov. Mimoriadna obava je pravdepodobnosť, že ostatní občania, ktorí vedia o možnosti získať pôžičku prakticky za nič, sa nebudú zaraďovať do úverov poskytnutých v záujme trhu..

Účinnosť je stále otázna

Štát sa už pokúsil vytvoriť akúsi „sociálnu hypotéku“ vypracovaním programov na poskytovanie úveru pre vojenský personál a zamestnancov rozpočtových sfér. Doposiaľ nepriniesli viditeľný pozitívny účinok, pretože miestni úradníci sami nevedia, čo a ako v tomto smere robiť..

Pokiaľ trh s nehnuteľnosťami ostáva nestabilný, nie je pochýb napríklad o znížení zálohy (v súčasnosti je to 30% z ceny bytu). Banky zároveň uvádzajú vysoké riziká. A sú celkom pochopiteľné. Napríklad už nejaký čas je dovolené vysťahovať ľudí z hypotekárneho bývania, ktorí nemôžu splácať úverový dlh. Ako sa však ukazuje, je to v rozpore s ústavou, ak je byt pre neplatičov jediný a otázka zabezpečenia alternatívneho bývania nebola vyriešená. Hovorí sa o zdĺhavom bývaní a obecných „nájomných domoch“, ale toto všetko je len o perách. A prečo by obec mala mať v súvahe „sociálne domy“??

V niektorých regiónoch sa pokúšajú dotovať úrokové sadzby hypotekárnych úverov z rozpočtu. Účinnosť tohto prístupu je však otázna. Takéto dotácie by koniec koncov mali trvať po celú dobu pôžičky, a to je najmenej 10 – 15 rokov. Povedzme, že na tento účel je dnes do rozpočtu zahrnutá určitá suma. A čo sa stane zajtra, ak napríklad svetové ceny ropy klesnú a miera hospodárskeho rastu sa spomalí? Začnú revidovať výdavkové položky a celý systém „sociálnej hypotéky“ sa zrúti?

Čo robiť?

Otázka dostupnosti úverov na bývanie pre široké masy ruských občanov je stále otvorená. Je zrejmé, že jediným možným spôsobom zjednodušenia prístupu k hypotékam je zníženie nákladov na bývanie. Na tento účel musí ponuka na trhu výrazne prevyšovať dopyt. Môžeme to však očakávať v blízkej budúcnosti?

V takomto prípade by sa štát mohol otočiť v plnej miere a hľadať ďalšie rozpočtové prostriedky na financovanie bytovej výstavby. Ale tam, kde … Je oveľa jednoduchšie, pokiaľ ide o nejasný pojem „sociálne trhové hospodárstvo“, vyhodiť výhody z podnikania.